Tento nástroj nevznikol od stola, stojí na dvoch monografiách Michala Kubovicsa a vyše dvoch rokoch výskumu s viac než tromi tisíckami respondentov.
2025, mapa vnímania
Monografia Perception of Artificial Intelligence (2025) zmapovala slovenské prostredie na vzorke N = 1 929 v troch prieskumoch. Ukázala nízku dôveru v AI obsah (2,42 z 5), silnú preferenciu ľudskej tvorby (4,11; 75 %), takmer jednotnú požiadavku na označovanie (4,50; 89,4 %) a neistotu v rozpoznaní AI (3,19). Priniesla aj praktické modely: tri sily formujúce vnímanie, model človek-v-slučke a označovanie ako značkovú stratégiu.
2026, model mechanizmov
Monografia Artificial Intelligence in Media and Marketing Communication (2026) na tom postavila vysvetlenie mechanizmov. Na vzorkách V4 (N = 704), profesionálov UK/US (N = 151) a experimentu (N = 240), spolu desať štúdií, definovala dôveru ako mediátor (R² = 0,815), trojúrovňový model akceptácie, štyri segmenty publika a päť paradoxov.
Z výskumu sa stal nástroj
Content Passport robí z týchto zistení praktický inštrument. To, čo výskum meral, dôveru, autenticitu a transparentnosť pôvodu, tu vieš na vlastnom obsahu ohodnotiť, zdokumentovať a vydať preň obsahový pas s overením. Metodický model ukazuje, ktorý modul napĺňa ktorú časť výskumu: segmentácia stojí na štyroch segmentoch, pas na detekčnom zistení a označovaní, experimentálny modul replikuje dizajn tretej série.
Cieľ
Zámerom nie je AI zakázať ani garantovať pravdu. Je ním jej použitie zrozumiteľne dokumentovať a overovať, lebo v prostredí, kde sa obsah dá vyrobiť takmer zadarmo a za sekundu, sa skutočnou hodnotou stáva dôvera. Oblúk je jasný: od mapy vnímania (2025) cez model mechanizmov (2026) k operačnej ruke v podobe tohto nástroja.