Proti povinnému označovaniu sa často namieta, že skúsený človek AI obsah rozpozná aj sám. Experiment tretej série to priamo vyvracia pomocou teórie detekcie signálu.
Čísla, ktoré rozhodujú
Pri spoliehaní sa na intuíciu dosiahli respondenti len 35,6 % presnosti, štatisticky pod úrovňou náhody. Aj tí, ktorí sa opierali o štýl písania, sa dostali len na 68,1 %. So značkou pôvodu však presnosť vyskočila na 96,8 %. Rozdiel vyše 60 percentuálnych bodov ukazuje, že označenie nie je len informácia, je to kognitívna protéza, ktorá kompenzuje vrodené hranice ľudského vnímania. Respondenti navyše systematicky predpokladajú ľudské autorstvo (konzervatívne kritérium c = +0,590), takže väčšina neoznačeného AI obsahu prejde nepovšimnutá.
Zhoda s východiskom z roku 2025
Slovenský výskum to potvrdil už skôr: nutnosť označovať AI obsah dosiahla najvyššiu zhodu zo všetkých postojov (4,50 z 5; 89,4 %) a v roku 2026 ju vo V4 potvrdilo 91 % respondentov (u ľudí s nízkou dôverou až 97,6 %). Tento dopyt je však poháňaný najmä kontrolou rizika, nie normatívnou spravodlivosťou, ľudia žiadajú označovanie preto, lebo obsahu nedôverujú.
Čo z toho vyplýva
Samotné označenie dôveru neobnoví a časť publika ho použije defenzívne, na vyhýbanie sa, nie na kritickejšie čítanie. Preto má zmysel sprevádzať označovanie vzdelávaním, ako značku interpretovať. V praxi sa osvedčuje „nutričné“ označovanie: úroveň AI asistencie, použité nástroje a účel. Presne túto logiku napĺňa obsahový pas v tomto nástroji.