Médiá a marketing sú zároveň používateľmi AI, tvorcami AI obsahu a strážcami, cez ktorých AI vstupuje do verejného priestoru. Napriek tomu sú v akademickej literatúre prekvapivo málo preskúmaní. Druhá séria to naprával na vzorke 151 britských a amerických profesionálov.
Paradox skúsenosti
Frekvencia používania AI je silným pozitívnym prediktorom vnímaných prínosov (β = 0,738) a zároveň silným negatívnym prediktorom vnímaných rizík (β = −0,599). Skúsení používatelia teda vidia väčšie prínosy aj nižšie riziká. No kľúčové je, že ich to nevedie k opusteniu požiadavky na ľudský dohľad a reguláciu, 66 % denných používateľov stále skóruje 4 a viac z 5 na škále governance.
Čiastočné rozpojenie
Tento jav nazývame čiastočné rozpojenie: pokles vnímaného rizika nevedie k úmernému poklesu dopytu po pravidlách. Frekvencia pôsobí na governance výlučne cez vnímané riziko (plná mediácia). U 17,2 % profesionálov je dopyt po regulácii normatívne odpojený od rizika, chcú ju nie zo strachu, ale z presvedčenia. Pre reguláciu to znamená, že argumentovať len rizikom je strategicky neúplné.
Riziko a governance splývajú
U profesionálov sa vnímané riziko a dopyt po regulácii prakticky prekrývajú (r = 0,902), sú to vzájomne sa konštituujúce konštrukty, nie oddelené. Sektorovo sa líši najmä hodnotenie prínosov: médiá vnímajú najnižšie prínosy (2,67) a najvyššie riziká (4,38), zatiaľ čo firemný marketing najvyššie prínosy (3,82). Konsenzus o rizikách a potrebe pravidiel je naprieč sektormi, hodnotenie prínosov je kontextové.
Dva archetypy odporu
Sieťová a latentná analýza odhalili dva archetypy: T1 praktickí odporcovia (42,4 %) s bariérami zručností a pravidiel, a T2 skeptici-nedôverčiví (57,6 %), ktorých odpor pramení z hodnôt. Archetyp sa nedá predpovedať podľa veku ani sektora, len podľa myslenia. Preto na T1 zaberá školenie, na T2 len dlhodobé budovanie dôvery.