Všetky články
Čo je AI obsah

Úzka vs. všeobecná AI a ELIZA efekt

Väčšina prehnaných nádejí aj obáv z AI pramení z jediného omylu, z mätenia úzkej AI, ktorá dnes existuje, so všeobecnou AI, ktorá je zatiaľ fikciou.

Výskumný tím 2026-01-09

V diskusii o umelej inteligencii sa pod jedným menom stretávajú dve veľmi odlišné veci. Ich rozlíšenie je východiskom každého triezveho hodnotenia obsahu.

Dve úrovne AI

Úzka AI (Narrow AI) zahŕňa všetky dnešné systémy vrátane veľkých jazykových modelov ako ChatGPT či Gemini. Sú navrhnuté a trénované na konkrétnu, úzko vymedzenú úlohu, generovanie textu, rozpoznávanie obrazu, odhaľovanie podvodov. V rámci svojej domény môžu dosiahnuť až nadľudský výkon, no chýbajú im všeobecné kognitívne schopnosti a mimo nej zlyhávajú. Všeobecná AI (AGI) by zvládla akúkoľvek intelektuálnu úlohu ako človek, abstraktné myslenie, tvorbu stratégií, samostatné učenie. Tá však zostáva čisto teoretickým konceptom a v praxi neexistuje.

Turingov test a Čínska izba

Spor o to, či simulácia inteligencie je inteligencia, je starý. Turingov test (1950) hodnotí, či stroj dokáže napodobniť človeka tak, že ho nerozoznáme, meria však len vonkajšie správanie, nie porozumenie. Filozof John Searle to spochybnil myšlienkovým experimentom Čínskej izby: človek manipulujúci znaky podľa pravidiel môže pôsobiť, akoby rozumel po čínsky, hoci nerozumie ani slovo. Z toho plynie naše rozdvojené vnímanie, sme očarení výkonom AI a zároveň nedôverujeme jej vnútorným procesom.

ELIZA efekt

Už v rokoch 1964 až 1966 vytvoril Joseph Weizenbaum jednoduchý chatbot ELIZA, ktorý len rozpoznával kľúčové slová a dosadzoval ich do šablón, bez akéhokoľvek porozumenia. Napriek tomu mu používatelia pripisovali empatiu a zverovali sa mu s osobnými problémami. Tento ELIZA efekt, sklon antropomorfizovať technológiu, ktorá presvedčivo napodobní rozhovor, sa dnes vracia pri generatívnej AI v silnejšej podobe. Keď model zvládne jednu úlohu pôsobivo, vzniká ilúzia širšej, všeobecnej inteligencie.

Perceptuálna medzera a prečo na nej záleží

Médiá, marketing aj popkultúra používajú všeobecné „AI“ bez rozlíšenia, čím medzeru medzi technickou realitou a predstavami verejnosti živia. Z nej pramení prehnaný optimizmus aj prehnaný strach. Zodpovedné posúdenie obsahu preto vyžaduje vedieť, do akej miery a akým spôsobom bola AI zapojená, práve preto nástroj eviduje úroveň zapojenia od M0 (plne autorský text) po M4 (plne generované AI) spolu s použitými nástrojmi a rolou človeka.

Tento článok je výstupom projektu č. 09I03-03-V04-00367, financovaného Európskou úniou z prostriedkov NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.