Druhý experiment tretej série skúmal, či recipienti reagujú rovnako na značku „napísal človek“ ako na značku „vytvorené AI“. Odpoveď dáva warranting teória: informácia ovplyvňuje hodnotenie úmerne tomu, nakoľko spochybňuje existujúce predpoklady recipienta.
Asymetria značky
V marketingu je profesionálny, ľudský pôvod predvoleným predpokladom. Preto značka „človek“ tento predpoklad len potvrdzuje a má nulovú informačnú hodnotu, efekt prakticky nulový (Δ = −0,01; p = 0,941). Značka „AI“ predpoklad spochybňuje, a tak nesie väčšiu informačnú hodnotu (Δ = +0,22; p = 0,112), hoci ani ona nebola štatisticky významná. Asymetria v predpokladanom smere sa potvrdila s pozoruhodnou presnosťou.
Kultúra mení smer
Zaujímavý je smer efektu. V britskej a americkej vzorke značka „AI“ hodnotenie mierne zvyšovala, recipienti sú na AI obsah zvyknutí, takže značka stráca negatívnu prekvapivosť. V pilotnej slovenskej vzorke (N = 41) bol efekt naopak mierne negatívny. To naznačuje, že kultúrna expozícia AI médiám moderuje smer účinku označovania.
Predispozícia je silnejšia než značka
Najdôležitejšie zistenie pre reguláciu: priamy vplyv vnímanej hrozby z AI je významný (B = −0,135; p = 0,041), kto je voči AI skeptický, hodnotí jej obsah horšie bez ohľadu na to, či je značka prítomná. Predispozícia voči AI je teda silnejším determinantom hodnotenia než samotné označenie. Povinné označovanie preto mení hodnotenie najmä u skeptikov, čo potvrdzuje jeho funkciu kontroly rizika.